Asi nebude veľa ľudí, ktorí lietajú v FPV a vystačia si s krúžením nad letiskom. A preto k najčastejšej otázke patrí tradičné: „Ako ďaleko sa s tým dá letieť?“

Vopred upozorňujem, že v tomto článku budem spomínať aj výkony vysielačov, ktorých použitie nemusí byť vo vašej krajine legálne. Preto skôr, než sa rozhodnete niektorý príklad nasledovať, zistite si, ako je to u vás s legislatívou!

Väčšina ľudí v tom má jasno: čím silnejší vysielač, tým ďalej sa dá letieť. Ak mám 500mW a chcem letieť dva krát dlhšie, tak šup tam 2W a bude to (na zdvojnásobenie dosahu treba výkon zvýšiť štvornásobne). Akú paseku však takýto vysielač urobí na palube lietadla (počuli ste niekedy mobil pri reproduktoroch? Jeho výkon je tiež v niektorých prípadoch až 2W – na chvíľku…) a koľko energie zožerie, na to sa už hľadí menej…

V skutočnosti extrémne vzdialenosti neboli dosiahnuté s extrémnymi vysielačmi – je totiž omnoho múdrejšie použiť kvalitné smerové antény, ako sa hnať za výkonom vysielača.

V súčasnosti (október 2011) je rekordmanom Trappy z teamu BlackSheep – s 500mW videovysielačom so smerovou anténou a LRS systémom EzUHF dokázal preletieť 86.93 km. Išlo však o jednosmernú letenku – vopred bolo jasné, že batérie na návrat stačiť nebudú.

(Video zverejnené s láskavým súhlasom Trappyho z Teamu BlackSheep)

Rekordmanom v okružnom lete je španiel Roberto Montiel. Použitím veľkého vetroňa českého výrobcu Top Model sa mu vďaka využívaniu stúpavých prúdov podarilo prekonať vzdialenosť 63 kilometrov a vrátiť sa späť. Let trval viac ako 6 hodín, pri návrate si pomáhal autopilotom v RVOSD. Videovysielač vyžaroval 1,5W so sektorovou anténou, riadenie zabezpečoval LRS od Thomasa Scherrera.

Toto sú, samozrejme, extrémne výkony. Ako je to však z bežne dosahovanými vzdialenosťami?

Ak čakáte presnú tabuľku výkon/vzdialenosť, sklamem vás – ako vidieť aj z vyššie uvádzaných konfigurácii, nie je to iba o výkone vysielača. Svoju roľu hrá mnoho ďalších, no veľmi dôležitých faktorov – umiestnenie pozemnej stanice (na kopci, na zemi – rekordné lety boli vždy riadené z kopca), rádiové rušenie v okolí (je iné lietať v osídlenej krajine a iné v riedko obývaných horách – len pre zaujímavosť, Trappy s rovnakou výbavou, s ktorou preletel skoro 90km v „zemi nikoho“ strácal v New Yorku signál po 500m), typu použitých antén atď…

Dôležitá je aj použitá frekvencia – čím je frekvencia vyššia, tým je vyšší útlm signálu, preto dosah na 900MHz je s použitím prísne rovnakých komponentov výrazne dlhší ako pri 5,8GHz. Ako je to teda veľmi zhruba s dosahom pri jednotlivých vysielačoch?

• 25 – 50mW – dosah je rádovo niekoľko desiatok až stoviek metrov, podľa použitej antény. S kvalitnou smerovou anténou až kilometer – je to však už extrém. Bezpečné pásmo na desiatky metrov.
• 100-300 mW – dosah je niekoľko stoviek metrov, pri použití sektorových antén môže byť aj pár kilometrov. Bezproblémové na lietanie do kilometra, max dvoch.
• 500-800 mW – dosah niekoľko kilometrov. Pri smerovej anténe až niekoľko desiatok kilometrov. Trappyho rekordný let bol s 500mW vysielačom a smerovou anténou.
• 1-2W – dosah niekoľko desiatok kilometrov. Pre veľkú spotrebu vhodné iba na let na veľké vzdialenosti alebo na miestach s veľkým rušením z okolia.

Ideálny vysielač má výkon okolo 500mW – vyznačuje sa najvýhodnejším pomerom spotreba/dosah, bohužiaľ, jeho použitie je nie všade legálne…